Keď som bol malý chalan, patril mi celý svet a všetko bolo gombička. Teraz som veľký chlap, a hoci sa zdá, že sa nič nezmenilo… vlastne, zmenilo sa toho veľa. Najviac to, že som otec a manžel. Znie to, akoby mi to bolo cudzie, ale po všetkých tých rokoch je to pre mňa stále novinka. Nezvykol som si na to a možno si nikdy nezvyknem. Na niečo také sa ani nedá zvyknúť.
Pamätáte si tú scénu z prvého dielu Pána prsteňov, keď Sam s Frodm utekali cez kraj a Sam sa zastavil na hranici, za ktorou nikdy nebol? Tak to som ja – každý deň prekračujem hranicu a som tam prvýkrát. Čo na to poviete?